Slovensko má podľa odhadov približne 23 tisíc mostov, ak do toho započítame aj lávky pre peších a regionálne komunikácie. Nie všetky sú v dobrom stave. Niektoré sú v havarijnom, iné sa blížia ku koncu svojej životnosti. A hoci sa o mnohé starajú odborníci, stále existujú mosty, ktoré neboli kontrolované aj dve desaťročia.
Budova ako technicko-ekonomický systém sa stáva v roku 2025 čoraz viac objektom komplexného posudzovania nielen z hľadiska tepelnej ochrany, ale aj z pohľadu energetickej hospodárnosti, hygienických podmienok vnútorného prostredia, ekonomickej návratnosti a environmentálneho dopadu. Moderné budovy dnes musia spĺňať čoraz náročnejšie požiadavky — nielen čo sa týka potreby tepla a energie, ale aj zdravého vnútorného prostredia či ekonomickej efektívnosti.
V prostredí modernej architektúry sa neustále zdôrazňuje vizuálny dizajn, energetická efektívnosť či inovatívne technológie. No jedna z najzákladnejších hodnôt bývania často uniká pozornosti – akustika. Tá tichá, no rozhodujúca kvalita priestoru ovplyvňuje zdravie, pohodu, komunikáciu i koncentráciu.
Slovenská výstavba vstúpila do novej éry. Účinnosťou zákona č. 25/2025 Z. z. sa menia základné pravidlá povoľovania stavieb, zodpovednosti projektantov a postupov pri tvorbe projektovej dokumentácie. Nová legislatíva výrazne zasahuje do každodennej praxe všetkých účastníkov výstavby – od autorizovaných inžinierov po investorov. Odborníci zároveň upozorňujú na nové zmluvné riziká a potrebu dôkladného právneho ukotvenia spolupráce medzi zhotoviteľmi, subdodávateľmi a stavebníkmi.
Slovensko je krajina s pestrou a komplikovanou geológiou, ktorá sa prejavuje aj v častých svahových deformáciach, predovšetkým v zosuvoch. Tieto prírodné procesy môžu predstavovať vážne riziko pre stavebné projekty, infraštruktúru a bezpečnosť obyvateľov. Odborník na inžiniersku geológiu a geotechniku, profesor Miloslav Kopecký zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity, v rozhovore podrobne vysvetlil, aké faktory ovplyvňujú vznik zosuvov, ako ich identifikovať a aké opatrenia je možné podniknúť na ich stabilizáciu.
Slovensko sa dlhé roky potýkalo s problémom nelegálnej výstavby. Čierne stavby vznikali bez povolení, často v chránených oblastiach alebo na cudzích pozemkoch. Nový stavebný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2025, však prináša zásadné zmeny, ktoré majú tento problém riešiť. O tom, ako sa mení prístup k čiernym stavbám, sme sa rozprávali so Slavomírou Salajovou, právničkou a poradkyňou na Úrade pre územné plánovanie a výstavbu.
Jedným z hlavných nástrojov novej stavebnej legislatívy, ktorá vstúpila do platnosti v apríli 2025, je portál výstavby – centrálne elektronické úložisko všetkých dokumentov a údajov súvisiacich so stavbami. Vyhláška 60/2025 Z. z. upravuje jeho fungovanie a predstavuje kľúčový krok k digitalizácii stavebného konania a transparentnej evidencii výstavby na Slovensku.
Slovenská legislatíva v oblasti stavebníctva prešla zásadnou zmenou. Po takmer 50 rokoch nadobudol účinnosť nový stavebný zákon, ktorý prináša revolučné zmeny v povoľovacom procese. O jeho dopadoch na drobné stavby sme sa rozprávali so Slavomírou Salajovou, právničkou a poradkyňou na Úrade pre územné plánovanie a výstavbu.
Po takmer 50 rokoch prichádza nový stavebný zákon, ktorý zásadne mení procesy povoľovania stavieb a prináša digitalizáciu do oblasti výstavby. Tento zákon, účinný od 1. apríla 2025, má ambíciu zjednodušiť a zrýchliť stavebné konania, čím reaguje na dlhodobé problémy v oblasti stavebníctva.
