Prepojenie fakulty a praxe formuje novú generáciu stavebných inžinierov

Stavebníctvo patrí medzi profesie, ktoré budú mať stabilné uplatnenie aj v nasledujúcich desaťročiach. Dôvodom nie je len neustála potreba výstavby, ale aj rastúci dôraz na obnovu existujúcich budov, udržateľnosť a digitalizáciu procesov. Kľúčovú úlohu v príprave novej generácie odborníkov zohrávajú technické univerzity, ktoré musia flexibilne reagovať na požiadavky praxe. Jednou z nich je Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorá dlhodobo prepája výučbu, výskum a spoluprácu s odbornou praxou.

Aj o tom bol ďalší z podcastov Z KOMORY, kde bola hosťkou prof. Katarína Gajdošová, prodekanka Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pre vonkajšie vzťahy a spoluprácu s praxou, poverená oblasťou medzinárodných projektov. V rozhovore otvára otázky, ktoré dnes v stavebníctve rezonujú: prečo je profesia stavebného inžiniera perspektívna, čo sa mení vo výučbe, ako vyzerá prepojenie s praxou, prečo sa oplatí rozumieť digitálnym nástrojom a prečo je stále potrebné mať pevné základy. Podľa prof. Kataríny Gajdošovej, prodekanky pre vonkajšie vzťahy a spoluprácu s praxou, je práve toto prepojenie rozhodujúce pre kvalitu absolventov. „Technika je vždy o tom, že musí byť v súvislosti s praxou. Ak by sme sa venovali iba akademickej kariére bez kontaktu s reálnym prostredím, nevedeli by sme študentom odovzdávať vedomosti, ktoré dnes potrebujú,“ uvádza prof. Katarína Gajdošová.

Dopyt po absolventoch prevyšuje ponuku

Situácia na trhu práce jasne ukazuje, že stavební inžinieri patria medzi najžiadanejších odborníkov. Absolventi Stavebnej fakulty STU si často nenachádzajú prácu až po ukončení štúdia, ale už počas posledných ročníkov. „Naši absolventi sú rozchytaní už počas štúdia. Vo vyšších ročníkoch väčšinou presne vedia, kam po skončení školy nastúpia,“ konštatuje prof. Katarína Gajdošová. Podľa nej ide o dôsledok dlhodobého nedostatku odborníkov v stavebníctve. Firmy aktívne vyhľadávajú študentov, ponúkajú im stáže, brigády a postupne ich zapájajú do reálnych projektov. Tento trend sa následne odráža aj na mzdových podmienkach a možnostiach kariérneho rastu. „Tým, že počet absolventov je oveľa nižší, ako prax dokáže absorbovať, sú tieto pozície aj adekvátne finančne ohodnotené. Samozrejme, každý musí začať získavaním skúseností, ale perspektíva je veľmi dobrá,“ dodáva.

Slovenská komora stavebných inžinierov ako kľúčový partner fakulty

Významnú úlohu v prepojení akademického prostredia s odbornou praxou zohráva Slovenská komora stavebných inžinierov, ktorá pôsobí ako prirodzený most medzi vzdelávaním a profesijným uplatnením absolventov. „Slovenská komora stavebných inžinierov je základnou spojnicou medzi fakultou a praxou, a to už aj preto, že práve cez komoru sa naši absolventi v ďalších rokoch profesijne autorizujú,“ uvádza prof. Katarína Gajdošová. Komora sa však podľa nej nezameriava výlučne na autorizovaných odborníkov, ale systematicky podporuje aj študentov, napríklad prostredníctvom odborných súťaží a ocenení záverečných prác. „Pre študentov je dôležité vidieť, že ich práca má presah aj mimo akademického prostredia. Súťaže a ceny im dávajú motiváciu ísť nad rámec povinností a pripraviť výstupy, ktoré majú reálnu hodnotu pre prax,“ dodáva prof. Katarína Gajdošová.

Stavebníctvo nie je len o novej výstavbe

Častým argumentom verejnosti je predstava, že „už je všetko postavené“. Podľa odborníkov však ide o mylný pohľad. Významná časť práce stavebných inžinierov sa v budúcnosti bude týkať obnovy, rekonštrukcií a predlžovania životnosti existujúcich objektov. „Aj keby sa nestavali nové budovy, stále tu máme obrovské množstvo existujúcich stavieb, ktoré boli navrhnuté na určitú životnosť. Tie bude potrebné diagnostikovať, rekonštruovať a prispôsobovať novým požiadavkám,“ vysvetľuje prof. Gajdošová. Zároveň zdôrazňuje, že úplné zastavenie novej výstavby je nereálne. Rozvoj miest, infraštruktúry a nových technológií si bude vyžadovať odborné kapacity aj v budúcnosti.

Digitalizácia mení charakter profesie

Jednou z najvýraznejších zmien v stavebníctve je nástup digitálnych technológií. Moderný stavebný inžinier už nepracuje výlučne na stavbe, ale často aj v digitálnom prostredí, čiže pri modelovaní, koordinácii a správe dát. „Nie všetky profesie v stavebníctve končia priamo na stavbe. Každý si vie nájsť oblasť, ktorá mu vyhovuje, či už ide o projektovanie, riadenie procesov alebo digitálne modelovanie,“ uvádza prof. Gajdošová. Osobitnú pozornosť venuje metóde BIM (Building Information Modeling), ktorá sa stáva štandardom v mnohých projektoch. „BIM nie je len o peknej vizualizácii. Ide o digitálnu dvojičku stavby, kde je zaznamenaná každá informácia, od materiálov až po údaje potrebné pre prevádzku počas celého životného cyklu budovy,“ vysvetľuje odborníčka z akademického prostredia. Práve digitálne zručnosti považujú firmy za jednu z kľúčových kompetencií absolventov, ktoré v minulosti neboli tak výrazne požadované. Napriek rýchlemu technologickému vývoju však podľa odborníkov nemožno rezignovať ani na klasické technické základy. Statika, pevnosť a pružnosť materiálov ostávajú piliermi vzdelávania. „Nemôžeme byť iba virtuálni a bezhlavo dôverovať softvérom. Inžinier musí rozumieť základom, aby vedel posúdiť, či výsledky, ktoré dostane, dávajú zmysel a sú bezpečné,“ zdôrazňuje prof. Gajdošová. Podľa nej je práve kombinácia pevných teoretických základov a moderných nástrojov cestou k zodpovednému výkonu profesie.

Výučba v úzkej spolupráci s praxou

Stavebná fakulta STU systematicky zapája odborníkov z praxe priamo do vzdelávacieho procesu. Firmy a profesijné organizácie sa podieľajú na tvorbe študijných programov prostredníctvom vnútorného akreditačného systému. „Ľudia z praxe sú súčasťou rád študijných programov a priamo hovoria, aké zručnosti od absolventov potrebujú. To nám umožňuje prispôsobovať výučbu aktuálnym požiadavkám trhu,“ vysvetľuje Gajdošová. Súčasťou štúdia sú aj povinné stáže, exkurzie a prednášky odborníkov, ktoré študentom umožňujú konfrontovať teoretické poznatky s realitou. Podľa akademičky má stavebníctvo pre mladých ľudí jednu jedinečnú výhodu, ktorou je možnosť reálne ovplyvňovať prostredie, v ktorom žijeme. „Stavebný inžinier má možnosť vytvárať hodnoty, ktoré tu zostanú dlhé roky. Vie ovplyvniť, ako bude krajina vyzerať a ako budú žiť ďalšie generácie,“ uzatvára.

Aktuálny rozhovor v podcaste Z KOMORY ukazuje stavebníctvo v inom svetle, než ho často vidí verejnosť. Nie ako tvrdý, zastaraný „mužský“ odbor, ale ako široké a moderné pole, kde sa stretáva technika, udržateľnosť, digitálne nástroje, realita stavieb aj výskum. Zároveň pripomína, že dopyt po kvalitných absolventoch je vysoký a že dobrý stavebný inžinier bude potrebný pri nových projektoch aj pri starostlivosti o existujúce stavby. Stavebníctvo tak nie je len stabilnou profesiou, ale aj odborom, ktorý ponúka zmysluplnú prácu s viditeľným výsledkom.

Celý rozhovor s prof. Katarínou Gajdošovou si môžu záujemcovia vypočuť v podcaste Z KOMORY, ktorý je dostupný na viacerých platformách:

YouTube: https://bit.ly/49Ti7kl
Spotify:https://bit.ly/49zGbtB

Nový diel podcastu ponúka širší pohľad na stavebníctvo ako moderný, perspektívny a spoločensky dôležitý odbor, ktorý spája techniku, udržateľnosť, digitalizáciu a reálny dopad na kvalitu života.