Digitálne dvojičky stavieb menia pravidlá hry v stavebníctve
Digitalizácia preniká do všetkých oblastí nášho života a stavebníctvo nie je výnimkou. Jedným z najvýznamnejších nástrojov súčasnosti je BIM – Building Information Modeling, teda informačné modelovanie stavieb. Čo tento pojem v praxi znamená, prečo nejde len o 3D modelovanie a ako môže BIM zásadne ovplyvniť efektivitu výstavby aj správy budov, vysvetľuje prezident BIM asociácie Slovensko - Michal Pasiar. Článok vznikol na základe rozhovoru v podcaste Z KOMORY, ktorý pripravila Slovenská komora stavebných inžinierov a venuje sa aktuálnym témam stavebníctva.
BIM nie je softvér, ale spôsob myslenia
Hoci sa pojem BIM v stavebníctve objavuje čoraz častejšie, jeho význam býva neraz zjednodušovaný na 3D modelovanie či používanie konkrétneho softvéru. V skutočnosti však ide o oveľa širší a komplexnejší koncept, ktorý zásadne mení spôsob, akým sa stavby navrhujú, koordinujú a spravujú. „BIM nie je softvér. Je to metodika, ktorá využíva technológie (softvérové nástroje) na spôsob práce s informáciami,“ vysvetlil Michal Pasiar. Skratka BIM sa často nesprávne prekladá ako model budovy, čo zužuje jeho skutočný význam. „Správny preklad je informačné modelovanie stavieb, pretože BIM nezahŕňa len budovy, ale aj infraštruktúru, cesty, diaľnice či podzemné siete. Zároveň ide primárne o procesy, kde model predstavuje len jeden z výstupov,“ doplnil. BIM tak predstavuje digitálny prístup k celému životnému cyklu stavby - od prvotného návrhu cez realizáciu až po jej dlhoročnú prevádzku.
Digitálna dvojička: virtuálna kópia stavby
Jedným z najdôležitejších pojmov, ktoré dnes rezonujú v praxi je digitálna dvojička, čiže virtuálna reprezentácia skutočnej stavby, ktorá je prepojená s jej reálnou prevádzkou. BIM tvorí základ pre jej vznik - už v projektovej fáze umožňuje vytvoriť detailný digitálny model budúceho objektu s presnosťou, ktorá bola v minulosti nedosiahnuteľná. „Každá stavba môže mať svoju digitálnu reprezentáciu vo virtuálnom svete. Nastáva zmena paradigmy, kedy v podstate najskôr stavbu postavíme digitálne a až potom reálne,“ povedal Pasiar. Kým kedysi bola výsledkom práce projektanta objemná papierová dokumentácia, dnes je to komplexný 3D model obsahujúci všetky informácie o stavbe. BIM umožňuje simulovať statické, energetické či technické procesy ešte pred začiatkom výstavby, čím sa minimalizujú chyby a optimalizuje celý postup.
Spoločný jazyk všetkých profesií
Stavebníctvo je prirodzene multidisciplinárne odvetvie, v ktorom sa stretáva množstvo profesií. Práve koordinácia medzi nimi býva jedným z najväčších problémov tradičného projektovania. „Všetci pracujú v jednom modeli. Pravá ruka vie, čo robí ľavá ruka,“ vysvetlil Pasiar. Digitálny model sa tak stáva jednotným komunikačným nástrojom, ktorý eliminuje nejasnosti a znižuje chybovosť. „BIM model je spoločný digitálny jazyk všetkých zúčastnených strán,“ dodal. Výsledkom je plynulejšia koordinácia, menej kolízií a efektívnejšia realizácia stavby.
Presnosť, kontrola a peniaze
Jednou z najväčších výhod BIM je presnosť a transparentnosť dát. Každý prvok modelu nesie informácie od rozmerov cez materiál až po životnosť či technické parametre. „Každý element modelu nesie o sebe informácie. Nevzniká len 3D model, ale komplexná informačná databáza,“ uviedol Pasiar. To má zásadný vplyv aj na financie, pretože investor presne vie, čo je predmetom realizácie a aké náklady sú s tým spojené. Znižujú sa tak nečakané náklady, nepresnosti vo výkazoch a celý proces sa stáva predvídateľnejším.
Menej chaosu, viac poriadku
BIM nekončí návrhom stavby, jeho význam rastie aj počas samotnej realizácie. „Všetky zúčastnené strany komunikujú cez BIM model a spoločné dátové prostredie,“ informoval Pasiar. „Všetko máme na jednom mieste, máme históriu a procesy sú pod kontrolou,“ dodal. Výsledkom je menej nedorozumení, menej prestojov a výrazne efektívnejší priebeh výstavby. Najväčší prínos BIM sa však prejavuje až v prevádzke budovy, ktorá trvá desaťročia a vyžaduje neustálu údržbu, modernizácie či zásahy. „Najvyššiu pridanú hodnotu má BIM pri správe budov,“ zdôraznil Pasiar a dodal: „Správca má neustále k dispozícii presné informácie o majetku – o zariadeniach, ich životnosti či potrebnej údržbe.“ Vďaka tomu sa šetrí čas, peniaze aj ľudské kapacity. A digitálne modely môžu byť kľúčové aj pre záchranné zložky, ktoré potrebujú rýchly prístup k budove. „BIM modely môžu pomáhať hasičom, zásahovým jednotkám alebo iným zložkám pri práci s týmito informáciami,“ uviedol Pasiar. V kritických situáciách môže presná znalosť dispozície či technických prvkov rozhodovať o úspechu zásahu.
Budúcnosť: digitalizácia stavebníctva ako štandard
BIM má potenciál zásadne zmeniť aj proces povoľovania stavieb. „Jedného dňa bude možné vložiť projekt do digitálneho systému a automaticky vyhodnotiť, či spĺňa všetky požiadavky,“ vysvetlil Pasiar. Takýto systém by mohol dramaticky zrýchliť procesy, ktoré dnes trvajú roky. Dlhodobá vízia je ešte ambicióznejšia. „Som presvedčený, že jedného dňa bude mať celá stavebná substancia sveta svoju digitálnu dvojičku,“ dodal. Napriek technologickej pripravenosti zostáva najväčšou prekážkou implementácie BIM ľudský faktor.
Digitalizácia stavebníctva nie je otázkou budúcnosti, ale prítomnosti, ktorá sa postupne stáva novým štandardom. BIM predstavuje zásadnú zmenu v tom, ako sa stavby navrhujú, realizujú a spravujú, a zároveň vytvára spoločný jazyk, ktorý umožňuje všetkým účastníkom procesu pracovať efektívnejšie, transparentnejšie a predvídateľnejšie. „BIM je nástroj investora. On určuje pravidlá hry a ak ho začne vyžadovať, celý trh sa prispôsobí,“ uzavrel Pasiar.
Z rozhovoru s Michalom Pasiarom je zrejmé, že BIM nie je len technologický nástroj, ale predovšetkým kultúrna zmena, ktorá si vyžaduje otvorenosť, ochotu učiť sa a schopnosť prijať nové postupy. Najväčšiu rolu v tomto procese zohrávajú investori a verejný sektor, pretože práve oni určujú pravidlá hry a nastavujú očakávania, ktorým sa trh prirodzene prispôsobuje.
Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste Z KOMORY na Spotify a Youtube.
Slovenská komora stavebných inžinierov